Sharon Guskin - Zabudnutý čas

Žáner: novodobý/filozofický román
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 392

Noah má štyri roky a chce ísť domov. Jediný problém je v tom, že už doma je. 

O knihe

S Noahom nič nejde ľahko, to jeho mama Janie dobre vie. Chlapec má hrôzu z vody, a aby ho dostala do vane, musí s ním zápasiť, čo sa jej nie vždy chce. Má také hrozné nočné mory, že desia aj ju. Ľudia vravia, že z toho vyrastie, ale zdá sa, že sa deje pravý opak - je to čoraz horšie. Keď Janie zavolajú zo škôlky do práce a požiadajú ju, aby okamžite prišla, Janie sa prevracia celý svet.

Môj názor

Túto knihu som si do košíka hodila hneď ako som si prečítala anotáciu. Tá totiž sľubuje nevšedný román, ktorý vám zaručene zoberie dych. A čo je na ňom také nevšedné? Zrejme tým mysleli námet, ktorý, samozrejme, zaujal aj mňa. 

Ako ste už možno zachytili, dej sa teda celý čas točí okolo reinkarnácie. Neviem ako to máte vy, ale pre mňa je táto teória niečím nevysvetleným, nepochopiteľným a tak trochu aj nereálnym. Je to otázka, ktorá už dnes nie je tabu, o ktorej sa veľa hovorí a tak som sa o nej chcela, pochopiteľne, dozvedieť viac. Táto kniha mi, bohužiaľ, k tomu veľmi nepomohla a moje vedomosti ani zamak neobohatila. A to je niečo, čo ma pri knihe dokáže zamrzieť najviac. 
Určite to všetci poznáte - nadchnete sa pre knihu, s obrovským nadšením sa pustíte do čítania a zrazu si uvedomíte, že toto asi nebude úplne to, čo ste hľadali.

A tak to bolo aj u mňa s touto knihou. Na začiatku som naozaj prehadzovala stránku za stránkou, bola som totiž zvedavá (vtedy človek veľmi nevníma a veselo pokračuje ďalej), čakala som a čakala...Žiaľ, nedočkala som sa. Jednoducho neprišlo to, čo by ma prebralo z bdelého spánku, ktorému som sa počas čítania akosi nedokázala ubrániť.

Či už to bolo vďaka deju, ktorý sa neskutočne vliekol; pasážam, ktoré by som z knihy najradšej vyškrtla (a naozaj by ste o nič neprišli), alebo nesympatickým postavám, ktoré vás buď unudia na smrť alebo svojím nevysvetliteľným správaním vytočia do nepríčetnosti. Ako napríklad taká Noahova matka Janie, ktorá svoje dieťa pošle do škôlky špinavé a smradľavé, a to len preto, lebo chlapec tvrdohlavo odmieta vodu. A tu som začala váhať, či je to práve to dieťa, čo potrebuje pomoc.

Striedajú sa tu dve dejové línie, čo knihu troška obzvláštnilo.
Ďalším podivuhodným charakterom je Jerome Anderson, profesor psychológie, ktorý zahodí celú svoju kariéru, aby mohol skúmať záhadu reinkarnácie. Tu však nepomohlo nič, čo by ma vtiahlo do deja. Azda len vsuvky - krátke príbehy o deťoch z rôznych kútov sveta, čo zažili reinkarnáciu na vlastnej koži. Tak tie ma bavili viac ako celý zvyšok knihy. Ale nalejme si čistého vína - to je na dobrú knihu žalostne málo.

Napriek tomu však v knihe vidím obrovský, no nevyužitý potenciál. Myslím si, že na túto tému sa dá naozaj viac vyhrať s dejom, čo autorka, dovolím si tvrdiť, trocha nezvládla a preto celkom nerozumiem nálepke s označením 'svetový bestseller'. A pritom to mohla byť taká skvelá kniha. Škoda!