Isabelle Autissier - Náhle, sami

Žáner: spoločenský román
Väzba: pevná
Počet strán: 142

O knihe

Louise je skúsená horolezkyňa, Ludovic je statný mladý muž. Opustia svoje parížske zamestnania a vydajú sa na cestu okolo sveta. Zastavia sa na nádhernom ostrove medzi Patagóniou a Hornským mysom. Divoká príroda, zasnežené vrcholky hôr, ľadovcové krátery, jazerá bez vody sa však zmenia na nočnú moru. Zamilovaný muž a žena sú zrazu úplne sami. 

Môj názor

Toto je jedna z tých knižiek, ktoré vám aj najpriek svojej útlosti majú čo ponúknuť. A mne ponúkla príbeh, ktorý stále akosi neviem vytesniť z hlavy, aj keď už od jej prečítania ubehol nejaký ten čas.

Náhle, sami bolo pre mňa skvelé a veľmi intenzívne čítanie zároveň.
Tým, že autorka používala krátke vety a skvelo vybrané slová, napomáha tak vžiť sa lepšie do bezútešnej situácie, do ktorej sa hlavní hrdinovia príbehu dostali. Ja osobne som mala problém knihu odložiť, je totiž napísaná spôsobom, ktorý vám to jednoducho nedovolí.

Louise a Ludovic sa vydajú na cestu okolo sveta. Zastavia na nádhernom opustenom ostrove a ich dobrodružstvo sa náhle zmení na nočnú moru. Spoločnými silami bojujú s hladom, vyčerpanosťou či neutíchajúcou samotou.
Na jednej strane je tu dvojica, ktorá bojuje a snaží sa zo všetkých síl prežiť, na strane druhej divá, úžasná a veľkolepá príroda, ktorá je k ľudskému osudu nanajvýš ľahostajná.  

Nedokážem si ani len predstaviť tú bezmocnosť a beznádej, ktorú títo dvaja museli zažívať, a ktorá z riadkov priam vyžarovala.

Neviem síce prečo, ale vždy, keď si na tento príbeh spomeniem, prvé, čo sa mi vyjaví, je hľadanie potravy, ktoré museli Louise a Ludovic pravidelne absolvovať. To vo mne zarezonovalo najviac, pretože kvôli snahe nezomrieť robili možné aj nemožné. Museli bojovať s hladom. Museli prežiť a ich jedinou nádejou boli tučniaky. 
Prekvapili ma podrobné opisy lovenia potravy, bez ktorých by to nebolo ono. Tie totiž pridávajú príbehu na autenticite, čo však pre iných nemusí byť úplne ľahko stráviteľné. (doslova:-)) 
Za mňa však veľmi vyhovujúce!

Musím priznať, že druhá polovica knihy ma bavila o maličký kúsok menej (možno aj teda kvôli slabšiemu záveru), na kvalite tým však vôbec nestratila. Ak by však autorka už spomínanú druhú časť príbehu prešpekulovala o niečo viac, pokojne by odo mňa dostala aj plných 5 hviezdičiek. Ak by som, samozrejme, takýmto spôsobom hodnotila. Výborné čítanie.

Tento strhujúci príbeh by som odporučila nielen všetkým dobrodružným dušiam (pretože nič dobrodružnejšie som doposiaľ pravdepodobne nečítala), ale aj tým, ktorí k prírode ako takej veľmi neinklinujú. Ide tu totiž o viac, ako o príbeh dvoch ľudí, ktorí sa ocitnú náhle, sami.
V tomto príbehu totiž možno brať opustený ostrov ako metaforu. Ako miesto, ktoré z nás robí ľudí...
Nikto nevie, kedy sa ocitne v situácii, ktorá ho v jedinom okamihu môže pripraviť o všetko.