Kamila Shamsie - Teplo domova

Žáner: spoločenský román
Väzba: pevná
Počet strán: 230 

Napínavý príbeh prisťahovaleckej rodiny, ktorej rozhodnutie medzi láskou a vernosťou má zdrvujúce následky. 

O knihe

Isma je voľná. Po rokoch starostlivosti o mladších súrodencov po matkinej smrti prijala pozvanie svojej mentorky z Ameriky a vracia sa k svojmu snu o štúdiu. Nedokáže sa však prestať strachovať o svoju nádhernú, tvrdohlavú sestru Aneeku, žijúcu v Londýne, a o brata Parvaiza, ktorý zmizol snažiac sa dokázať, že nezabudol na dedičstvo svojho džihádistického otca, hoci ho nikdy nestretol. Keď sa brat objaví na druhom konci sveta, Ismine najhoršie predtuchy sa naplnia. Vtedy do života sestier vstupuje Eamonn. Syn mocného politika s povinnosťou dostáť otcovskému odkazu. Možno uňho hľadať lásku? Môže im pomôcť zachrániť Parvaiza?
Osudy dvoch rodín sa náhle a nerozlučne preplietajú v príbehu o obetách, ktoré sme schopní priniesť v mene lásky. 

Môj názor

Dosť som sa obávala danej tematiky, ktorú táto útla knižka spracováva, nakoľko ide o moslimskú kultúru či predsudky voči členom tohto národa. A hoci boli moje pocity počas čítania pomerne zmiešané, na konci som predsa len prišla do štádia, kedy som sa rozhodla, že chcem viac. Čítať a vedieť viac o ľuďoch rôznej národnosti, kultúry či viery, ktorí to na území "nerodnej" krajiny nemajú práve najľahšie. O tom by vám svoje vedela povedať aj táto rodinka.

Začalo to veľmi dobre. Začalo to Ismou. A ja som dúfala, že týmto smerom sa bude príbeh uberať aj naďalej, nakoľko ma najstaršia sestra z troch súrodencov bavila úplne najviac. Neuberal. Dej postupne prechádzal do pre mňa nudnejších pasáží, ktoré však opäť vystriedali momenty, pri ktorých som bola doslova napätá a plná očakávaní. Jednoducho, s mojimi pocitmi to bolo tak trošku ako na horskej dráhe.

To, že si neviem nejakým spôsobom vytvoriť vzťah k postavám, mi čítanie dosť sťažuje. A práve to sa mi stalo aj tu, nebol mi totiž sympatický nikto. Ale aj napriek tomu ma táto rodinka bavila, nebol mi ľahostajný ani jeden z nich, ba dokonca som úprimne dúfala v ich šťastný koniec.

Aaale keďže autorke napadlo inšpirovať sa antickým tragickým príbehom Antigona, ktorý, ak ste čítali, tak sa celkom určite viete dovtípiť, čo sa odohrá aj v tomto príbehu. Ja osobne som ju nečítala, takže je celkom pochopiteľné, že ma záver úplne odrovnal, ohromil, dokonca mi nahnal zimomriavky. A knihu, ktorá vo mne vyvolá podobné pocity /aj keď len na záver/, predsa nemôžem hodnotiť negatívne.

Na tomto príbehu si cením najviac asi oddanosť, s akou sa hlavné hrdinky pretĺkajú svetom, ktorý sa k nim nie vždy správa najvľúdnejšie.

Hoci anotácia sľubuje obrovskú dávku napätia, budete ho tu hľadať asi márne. Až také napínavé to zase nebolo. Autorka sa však s vetami dosť vyhrala, čo vždy môj čitateľský zážitok posunie na vyššiu úroveň. Takže v konečnom dôsledku to bolo naozaj príjemné čítanie.