Jerzy Kosinski - Pomaľované vtáča

Žáner: historický/spoločenský román
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 240

Jeden z najkontroverznejších románov dvadsiateho storočia, preložený do vyše tridsiatky jazykov, sa takmer po polstoročí od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. 

O knihe

V jeseni roku 1939 rodičia v nemenovanej krajine v stredovýchodnej Európe pošlú svojho šesťročného syna na vidiek, aby ho uchránili pred hrôzami vojny. Ďaleko od civilizácie sa nevinné chlapča postupne stretáva s nepochopiteľnou zaostalosťou, poverčivosťou, zlobou, najobludnejšími formami násilia a prejavmi sexuálnych úchyliek.
Nevinný naivný chlapec uvažuje, kde sa berie násilie, načo je dobré a ako sa mu vyhnúť. Odpovede a ochranu nachádza postupne v primitívnych kultoch, u Boha, Diabla, v nacizme aj komunizme, až napokon stratí nielen všetky ideály, ale aj nevinnosť. K tomu všetkému ho ženie najsilnejšia ľudská túžba - prežiť.

Môj názor

Ja v podstate ani neviem kde mám začať. Ja som totiž po prečítaní tejto knihy zostala takmer bez slov. Pomaľované vtáča je totiž zaručene najkontroverznejšia kniha, aká sa mi dostala do rúk, pretože je to presne ten typ knihy, ktorú si buď okamžite zamilujete alebo ju z duše budete nenávidieť. A ja nemôžem inak, ako pridať sa ku skupine číslo 1.

Mňa si svojím príbehom získala od začiatku, strany som totiž hltala jednu za druhou.
Osud malého židovského chlapca mi nebol ani na okamih ľahostajný, súcitila som s ním po celý čas a jednoducho som si želala, nech už tá hnusná vojna skončí a jemu bude konečne dobre. On nevie, čo je to láska. On totiž ani nevie rozlíšiť dobro od zla.

Ako je už v popise knihy spomenuté, rodičia sa chlapca zriekli, aby ho uchránili pred hrôzami vojny. A tak putuje z dediny do dediny, z miesta na miesto, je úplne sám a nevie, čo si počať. Čiže aj napriek tomu, že to rodičia zrejme mysleli dobre, bola to celkom iste blbosť ako hrom.
No veď kde môže byť dieťaťu lepšie, ako pri svojej vlastnej rodine?
Chlapec je však otrlý a v každej jednej dedinke, do ktorej sa dostane, sa mu nejakým spôsobom podarí nájsť útočisko, aj keď len na chvíľu. Jeho príchod má však vždy následky a spôsobuje nezastaviteľnú lavínu udalostí. Tušíte správne, nie veľmi príjemných. A samozrejme neúmyselne.

Tento príbeh vás presvedčí aj o tom, že ľudská hlúposť skutočne nemala (naozaj minulý čas?) hraníc. Pretože to, čomu všetkému boli ľudia schopní v minulosti veriť, vás prinúti nejedenkrát sa chytiť za hlavu a poďakovať za to, že náš život viac neovládajú príšerné povery, ktorých zmysel dosahuje bod mrazu.

Autor sa v tomto príbehu snažil poukázať na množstvo násilia, brutality, nechutností a odporných zverstiev, ktorých sa dopustili na nevinných a bezbranných ľuďoch počas druhej svetovej vojny.
Chlapca prirovnáva ku vtáčaťu, ktoré človek pomaľuje farbami a vypustí späť do prírody, kde ho vtáci svojho druhu zabijú. Spieva rovnako ako oni, no človek ho však zmenil natoľko, že ho už ostatní nevedia prijať späť.

Na jednej strane ma mrzelo, že som túto knihu prečítala tak rýchlo, ale na strane druhej - asi som už bola tak trochu aj rada, že je všetkým tým nepeknostiam koniec. Predsalen sa toto všetko dialo malému chlapcovi a naozaj sa to miestami nečítalo ľahko. Čo to trepem, nebol tam jediný úsek, ktorý by sa čítal ľahko! Bolo to nechutné, odporné, brutálne a brutálne dobré!

Pomaľované vtáča, samozrejme, neodporúčam čítať ľuďom slabšej povahy, nakoľko mám pocit, že sa autor neštítil ničoho a nerobí mu problém opísať i tú najbrutálnejšiu scénu do najmenších detailov. Ja toho, evidentne, znesiem veľa a knihu som dočítala do konca bez jedinej ujmy na mojom zdraví (čo asi nemôže povedať úplne každý). Mnoho ľudí sa totiž nedostalo ani do polovice a kniha tak putovala späť do obchodov, knižníc, políc, jednoducho kadeľahšie.

Takže moja rada na záver znie: Ak čo i len trošku váhate nad touto knihou a nie ste si istí, či ste schopní zniesť jej obsah, neberte ju do rúk, pretože asi nebude pre vás. Asi určite.
Pre mňa však zostáva majstrovským a žiaľ, mnohými ľuďmi nepochopeným dielom.