Jan Němec - Možnosti milostného románu

Žáner: ľúbostný román
Väzba: pevná
Počet strán: 416

Román o tom, proč vlastně jsme jeden s druhým.

O knihe

Nový román Jana Němca je románom o láske. Na prvý pohľad príbeh veľkého ľúbostného vzplanutia a peripetií šesťročného partnerského vzťahu. Skutočná dráma sa však odohráva inde. V trýznivej potrebe pochopiť, prečo to skončilo.

"Tohle je román o lásce a o psaní ve věku digitálního smutku."

Môj názor

Tak, toto je kniha, ktorá na mňa istú dobu vyskakovala už takmer aj z chladničky. Bola totiž všade, to zaregistroval snáď každý jeden aktívny či pasívny užívateľ sociálnych sietí. A ja som sa už len z recesie rozhodla prečítať si ju a zistiť, či aj mňa oslní tak ako väčšinu knihomoľov, ktorí sa do nej pustili.

Sklamanie, ktorého príchod som tak nejako podvedome tušila, prišlo zhruba v polovici knihy. Samozrejme, že som nevedela, že sa stane niečo, čo úplne zmení môj pohľad na knihu, ale môj skepticizmus sa už akosi automaticky hlási o slovo, ak ide o titul, ktorý je ospevovaný na každom kroku.

Doteraz som netušila, že je vôbec možné vyliať si srdce a vyrozprávať sa zo vzťahu a následného rozchodu tak krásne a poeticky a ešte k tomu tým pokryť viac ako 400 strán.
A ak sa k tomu pridá fakt, že to zvládol muž, čo je skutočne netypická a ojedinelá záležitosť, nezostáva mi nič iné, len nadšene tlieskať.

Autor vo svojom príbehu používa tak nádherné jazykové prostriedky a figúry, že sa mi jednoducho nechcelo prestať čítať. Zhruba do vyššie spomenutej polovice knihy. Pretože každá takýmto spôsobom prikrášlená veta je vcelku prúser a to mi v určitom bode naozaj začalo vadiť. Verím, že nie som jediná. Menej je niekedy viac a mám pocit, že pri knihách to platí dvojnásobne. 
Nie som si totiž istá, či sú čitatelia pripravení na niekoľkohodinové čítanie v tomto duchu:
"Leželi jsme tam vedle sebe na zádech a poslouchali zvuky svatovalentýnského páření z okolních pokojů. Jako bychom byli na nějakém zaoceánském parníku, který pluje temnou nocí, a všichni jeho pasažéři si krátí čas tím jediným, co jim příroda umožňuje."

Ak áno, tak sa hlboko ospravedlňujem, ale u mňa je veľmi pravdepodobné, že skôr či neskôr si začnem priať, aby ma taký zaoceánsky parník odviezol čo najďalej. Od všetkých kníh podobným týmto. Ale teraz skutočne preháňam ako čerešne s mliekom:-), no na mňa to už bolo po 350. vete tohto typu proste príliš.

Samotný rozchod Jana a Niny sa mňa osobne nijako nedotkol. Pravdepodobne by mnou otriasol viac, ak by som si sama práve nejakým prechádzala.

Čo sa týka celkového nadšenia okolo tejto knihy, rozumiem ľuďom, ktorí patria k tejto skupine. Ja sa však úplne nestotožňujem s názorom, že je to to najlepšie, čo sa mi dostalo pod ruku.
Možnosti milostného románu sú doposiaľ mojím najväčším sklamaním tohto roka. No ja aj napriek tomu neľutujem, že som jej venovala svoj drahocenný čas, pretože mi určite pomohla rozšíriť obzory v českej literatúre. Aj keď len o malý krôčik.