Alex North - Šepkár

Žáner: krimi/triler
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 368

O knihe

Po nečakanej smrti manželky sa zdrvený Tom Kennedy so synom Jakom presťahuje do zapadnutej dedinky Featherbank, aby začali odznovu. Lenže dedina má temnú minulosť. Pred dvadsiatimi rokmi v nej zvrátený sériový vrah uniesol a zavraždil piatich chlapcov. Zločinca, ktorý sa stal známym ako Šepkár, sa napokon podarilo vypátrať a dostať za mreže. Tom a Jake si, samozrejme, s dávnym zločinom nerobia žiadne starosti a pomaly sa usídľujú v novom dome. Jedného dňa však zmizne ďalší chlapec a Jake sa odrazu začne správať akosi inak. Tvrdí, že za oknom počuje šepot... 

Ak necháš dvere napoly otvorené, začuješ niečo šeptom ševelené.

Môj názor

Tak toto je kniha, ktorá mi pomohla prekonať moju čitateľskú krízu, ktorá ma chytila v čase, kedy ľudí väčšinou čítanie baví. Mňa nebavilo, ale už je to našťastie preč a konečne môžem opäť čítať ostošesť. Ak momentálne trpíte niečím podobným, Šepkár je skvelou voľbou na toto jesenné obdobie a zaručene odoženie krízu každého typu.

Kniha je napísaná veľmi dobre, čo ešte viac umocňuje čitateľský zážitok. Áno, spôsob, akým je príbeh podaný, vás vtiahne do deja okamžite a nedá vám pokoj, až kým neprídete na jeho koniec. 
Veľkým plusom sú samozrejme krátke kapitoly - to je v knihe proste najviac, na to ja nedám dopustiť a veľmi to oceňujem.

Čo mi ale prekážalo, bol nedostatok akcie, čakala som asi troška viac. Viac napätia, viac temna. 
Na môj vkus tam bolo príliš veľa zbytočných dialógov, vyšetrovania, ktoré neviedlo nikam, či myšlienkových pochodov jednotlivých postáv a zase naopak nedostatok napínavých momentov, ktoré by mal pravdepodobne krimiromán desaťročia obsahovať. To je presne to, čo nálepka na obálke sľubuje a čoho sa mi nedostalo. Aspoň nie tak celkom. Zase raz som totiž malá priveľké očakávania a to sa jednoducho nevypláca.

Aj napriek tomu, že bol pre mňa dej vcelku predvídateľný a neobsahoval nijaké nečakané zvraty, čítanie som si užila a nakoľko tu bolo zopár scén, pri ktorých som sa naozaj bála a veruže som mala aj nutkanie párkrát sa poobzerať, či za mnou nejaký ten bubák nie je! Samozrejme nebol, ale ten pocit pretrvával. A to sa od takých "bubu knižiek" asi aj očakáva.